Cesta za slobodou VII

Sankt Marien sa prebúdzal do nového dňa.V diaľke bolo počuť vrčanie traktorov na lúke,prví dočastní obyvatelia penziónu nedbalo búchali dverami nehľadiac na fakt,že iní ešte stále spia.Bola neskorá jar,príroda bola dávno prebudená a všetko dookola hýrilo kvetmi tých najrozmanitejších farieb.Penzión,kde som býval,bol v tichej lokalite,kde som si vychutnával pokoj a relax.Bol čas hodnotiť,myslieť,uvažovať.Za krátky čas som zažil neskutočne veľa príbehov,bolo toho hádam aj na päť kníh.Zahrával som sa často s osudom,častokrát iní rozhodovali o mojej budúcnosti ale tentoraz som si bol vedemý,že už sa nedá ďalej čakať a bol čas sa posunúť ďalej-na ceste za slobodou.

Lenivo som ležal v posteli ticho premýšľal.Dnes som do práce nešiel,nepôjdem ani zajtra či v ďalší deň.Regina náhle odišla z môjho sveta tak rýchlo ako náhle doň vstúpila a Stefan ma z náhlych príčin vyhodil.Keďže mi dlhoval výplatu za posledný týždeň a viac sa neukázal,o pár dní som sa ho rozhodol navštíviť.Zamestnal istého Turka,ktorý ani nevedel nemecky,bolo komické ho sledovať ako vyplašený pobehuje sem a tam.Bolo mi ho aj trochu ľúto,veď aj ja som podobne začínal minulú zimu.Ale bral som ho ako svojho protivníka,veď mi zobral prácu,tak som tomu vtedy rozumel.

Keď ma Stefan zbadal,rýchlo zmizol v útrobách svojej dielničky.Po pár minútach sa vrátil a do rúk mi strkol bankovky.Tie šilingy boli ešte teplé,neviem,kde ich schovával.

“U mňa si skončil.”

“Viem”,smutne som odvetil nečakajúc žiadne vysvetlenie.

“To kôli Regine,veď vieš prečo.ja tu nechcem žiadne  problémy.”

Nerozumel som.Aké problémy?

“Aké problémy,Stefan?”

Pridával som do pedálov a myšlienkami sa snažil rýchlo si to dať do súvislosti.Neveril som,netušil,nechápal.Náhoda či prezieravý trik?Prečo si osud zahrával so mnou,prečo mi nedovolil radovať sa z pozemského šťastia mladého muža?Otázok bolo veľa ale odpovede som sa nedostal.

Zastal som pred poštou a kúpil dve obálky a známky do Československa.V poslednej dobe som toho veľa zameškal,nemal som čas na rodinu a chcel som im to vynahradiť aspoň listom.Domov som telefonovať viac nechcel,mama vždy stále plakala a otec mi neustále vyćítal môj odchod do sveta.Vedel som,že na nich tlačia a psychicky ma chceli dostať k návratu,ale nie veľmi sa im to darilo.Keďže telefón bol zrejme odpočúvaný,nemal som chuť ani záujem byť v záujme eśtébákov.Ticho som rezignoval.

Sadol som si v jedálni na kraj stola,pochytil šálku a nalial čaju,ktorý ešte ostal z raňajok.Prvý list som písal rodičom.V telefonátoch som im toho veľa nepovedal,veď na to nebol ani čas.Teraz som im to chcel všetko vrátiť.Písal som o živote v Rakúsku, o mojej práci,kolegoch a Stefanovi,spomenul som penzión aj to,ako som sa dostal do lágra v Traiskirchen.Pero mi samo tancovalo na papieri,písalo sa mi akosi prirozdene a ľahko.Bola radosť sa zveriť niekomu so svojimi malými životnými úspechmi,veď som bol mladým človekom,ktorý sa postavil na vlastné nohy v úplne cudzom svete.Bol som na seba hrdý,možno prvýkrát v živote.

Druhý list som napísal bratovi.Keďže sme si boli citovo bližší,i priateľsky nápomocní,do listu som vložil viac emócií.Spomenul som krátky a búrlivý plameň rozkoše s Reginou vymenoval som mu svoje plány do budúcna.Chcel som vedieť čo sa stalo Martinovi,či sa vôbec vrátil späť a aký trest dostal za svoj čin.Spomenul som si ešte na jedného človeka,ktorý formoval moju mladosť doma pred útekom.Ten ktorý nevdojak spustil ten proces úteku svojimi liberálnymi úvahami počas našich chatárskych liet.Rudo,kdeže si.

Ako som správne pochopil Regina skončila na polícii a odvtedy som ju nevidel.Údajne sa zaplietla do obchodu s drogami a mala ich vo svojom dome aj prechovávať.Poznal som ju veľmi krátko a netušil som žiadne pozadie jej života.Ani som riadne nevedel akú mala prácu,raz som sa jej na to opýtal a odpovedala mi s úsmevom o pokojom jej vlastným.Doslova mi povedala,že predáva hašiš..Šialene sa pritom smiala,vtedy som veril,že to bol jeden z jej mnohých žartíkov.Keď Reginu odviezli,musel som sa rýchlo vzdialiť,aby nezačali upodozrievať aj mňa.Správne ma na to upozornil Stefan,pôvodne som si myslel,že akosi zistil môj platonický vzťah s Reginou a závidel či žiarlil.Nie,nebolo to tak.Chcel si len chrátiť svoje súkromie,pracoval som u neho nelegálne a môhol mať opletačky s úradmi,keby zistili,že tam pracujem.Tak som v priebehu týždňa stratil obidve zamestnania.A milenku,ktorú by mi závidela polovica penziónu v Sankt Marien.Ale o nej našťastie nikto nevedel.

 

 

Cesta za slobodou VI

Miloval som tie krásne jarné dni.U Stefana som vystriedal hádam všetky možné práce,bol som pomocník pre všetko.Platil mizerne ale bol som vyslovene spokojný. Bavilo ma byť nezávislým,pracujúcim jedincom. Dva večery v týždni som bol v kaštieli,kde som pomáhal Regine so záhradou.Pôsobila na mňa pomerne odmeraným dojmom,veľa sme nekomunikovali.Ale po chvíli sme si na seba zvykli.Zrejme mi dôverovala a niekedy sa na mňa aj usmiala.Mal som dokonca pocit,že ma sleduje a hľadí na mňa ako pracujem.Niekedy ma pozvala dnu na kávu.Prvýkrát som z toho dosť unesený,nečakal som,že si ma niekto,u koho som pracoval,bude váźiť natoľko,aby si s ním len tak pokecal.Regine sa bavila ale rada,škoda,že som jej veľa nerozumel,hovorila strašne rýchlo a z mojej úbohej nemčiny sa vždy hlúpo smiala.

Peniaze som dostával pravidelne,stravu a ubytovanie som mal zabezpečené, veľké výdavky som nemal.A vlastne úspory som ani nemal kde minúť,bol som stále v práci.Tak som si ukladal rakúske šilingy do skrýše pod kobercom a po každej výplate poctivo počítal cieľovu sumu.Nebolo to veľa,vedel som však,že peniaze budem potrebovat.So známymi z penziónu sme sa niekeli zložili a spravili skromnú oslavu,museli sme si pripomínať tie skvelé časy slobodného človeka.Môj pobyt v Sankt Mariene bol vzrušujúci a veselý,nemal som pocit,že sa musím niekde ponáhľať.Nad svojim osudom som rozmýšlal vtedy,keď niekto odchádzal  a lúčil sa. Navzájom sme sa povzbudzovali a úprimne si priali jeden druhému len to najlepšie.

Regina odišla na dovolenku kamsi do Francúzska a ja som sa mal starať o celý dom.Zverila mi aj psa,ktorý potreboval žrať a chodil som s ním na pravidelné prechádzky.Stíhal som to každý deň po práci a vracal sa do penziónu zničený a unavený.Po týždni sa Regina vrátila a krátko na to robila veľkú párty.Mal som trávnik riadne pokosiť a pripraviť všetko ako si zaumienila.Do kaštieľa som chodil zadným vchodom,dostal som vlastný kľúč,bicykel som si ľahko oprel o bráničku a rezko kráčal smerom k bývalým stajniam,kde som mal uložené náradie.Bolo krásne slnečné popoludnie,bol som len v tričku a nohaviciach,leto sa začalo ozývať.Medzi domom a stajňou bola záhrada, dokonale ukrytá pred okolitým svetom.Len slnečné lúče ju odhaľovali.Náhle som spozornel. Na tráve sa opaľovala Regina- a to úplne nahá.Nevedel som čo mám robiť,vyplašene som tam len tak pobehoval a tváril sa,že nič nevidím.Regina si ma veľmi nevšimala.Skočil som do stajne a tam som sa zhlboka vydýchal.Neveril som vlastným očiam.Regina bola staršia,mala po štyridsiadke,v tvári nie veľmi atraktívna ale tie prsia,opálené telo a  ostrihaný rozkrok ma veru dostali.Regina vstala a zabalila sa do deky,na ktorej dovtedy ležala.

“Rada sa opaľujem nahá.Nikto tu nie je ,tak prečo nie.A Ty mi nevadíš.”

Veľmi sa smiala,jednou nohou sa oprela o druhú a ztrhla zo seba deku.

“Jan,poď”,stihla ešte podotknúť.

Chytila ma za ruku a viedla do domu,zamierili sme do kuchyne.Bola nahá a krásne opálená.Z chladničky vytiahla fľašu destilátu a naliala do dvoch pohárov,ktoré dlho hľadala.Zatiaľ som ju mlčky sledoval.Bradavky mala obrovské,strašne ma vzrušoval spôsob akým sa pohybovala.Bola v tom istá prirodzenosť. Tá mne zatiaľ chýbala.Reginu som bral ako svojho zamestnávateľa,nič viac ani menej.Správala sa ku mne milo ale cítil som odstup,neviem,asi bol problém vo mne.

Posadila ma na gauč a do ruky podala drink,rýchlo som si odpil.Regina sa smiala a to ma vzrušovalo.Do tela sa mi vrátila mužnosť a erotické zmysly.Milovali sme sa dlho a vášnivo,moja zvodkyňa si to užívala.Ostal som s ňou cez noc a ráno utekal k Stefanovi-čakal ma dlhý deň v práci. Na nič som sa nevedel sústrediť,ruky ma neposlúchali,hlava bola opitá váśňou.Večer som mal voľno,utekal som do penziónu.Boli tam noví ľudia,ani som ich nepoznal,rýchlo som si zobral ponúknutú večeru a zaliezol do svojej izby.Tuho som rozmýšľal,svet bol nádherný a Rakúsko som v tom momente miloval.Mal som skromnú izbu,o stravu sa mi starali a chodil som pravidelne do práce.Pláca bola mizerná ale ja som bol boháčom.Vtedy som nevedel pomenovať ten pocit slobody,ktorý ma napĺňal.Pocit,ktorý som ešte rok dozadu vôbec nepoznal.Mal som rád tie chvíle.

Regina cez víkend robila záhradnú party.Od rána som behal po záhrade a pripravoval stoly a ozdoby.Pomáhal mi Laci, ktorý utiekol minulé leto cez Juhosláviu a v penzióne býval podobne ako ja už pár mesiacov.Spolu sme teda pripravovali všetko na obrovskú udalosť.Regina veselo na mňa stále žmurkala,laci o ničom nevedel,nemal som chuť sa mu zdôveriť o mojom vzťahu s domácou.Večer začali chodiť podivní hostia oblečení v pestrofarebných kostýmoch.Pripadal som si ako na karnevale,hrala tam živá hudba a ľudia sa hlasno zabávali.Ja som roznášal drinky a pomáhal pripitých hostí usmerniť na toaletu.Regina ma predstavila svojim známym stručne ako Jana z Československa,ktorý emigroval. Nikto tomu nevenoval veľkú pozornosť,čo sa mi pozdávalo,pretože som nerád vysvetľoval svoju minulosť.Zvláštny pocit.Nehanbil som sa za seba,za svoje konanie,na to som bol veľmi hrdý.Mal som však obavy z krajiny,z ktorej som utekal,ktorá ma dohnala k tomu,aby som ju opustil.

Regina bola dosť pripitá a povedala mi,aby som priniesol víno z domu.Veľmi som nerozumel jej bľabotu,ona sa len usmiala,prehodila si cez plece tie jej smiešne pestrofarebné šaty a skríkla:

“Poď,ukážem Ti.”

Viedla ma do zadnej časti domu,ktorá slúžila ako sklad potravín.Miestnosť bola prepojená s kuchyňou, v dome som sa veľmi nevyznal.Regina z pultu vybrala tri fľaše vína a usmiala sa.Sadla si na drevený sud a vytiahla šaty nad kolená.Nohavičky oblečené nemala.

Bolo to krásne leto,veľmi horúce a zvláštne.Pár krát som volal domov rodičom,nikdy sme však nenašli spoločnú reč.Myslím,že sa zmierili s mojim útekom ale nedokázali to emotívne vyjadriť.Z toho som bol smutný najviac,pretože mojím útekom som nechcel nikomu ublížiť,uvedomoval som si dôsledky.Ale vedel som,že nie ja im ubližujem,na vine bol režim.

Pracoval som stále u Stefana a pomáhal Regine so záhradou.Bol jej milencom.Dobrovolne.Za to ma neplatila.Trvalo to len pár mesiacov,v jedno ráno mi Stefan povedal,že k Regine už nemám chodiť pretože mala akési problémy s políciou.O týždeň ma z práce vyhodil aj Stefan.Ničomu som nerozumel.Ale všetko som rýchlo pochopil.